utorok 24. februára 2015

RECENZIA : Pomalé skúmanie ticha Patrick Rothfuss

" Poviem vám príbeh o príbehu. Pretože rozprávanie príbehov mám v krvi. "

Kronika kráľovraha sa zatiaľ skladá z dvoch kníh - Meno Vetra a Strach múdreho muža. Obe knihy sú bichle a tí, čo ich čítali s čistým svedomím môžu povedať, že aj napriek enormnému počtu strán, sa nevedeli príbehu nasýtiť. Kým Patrick Rothfuss píše tretí a záverečný diel trilógie ( teda pevne dúfam, že mi neurobí v najbližšom čase nejaký obrovský šok ), pripravil pre verných čitateľov ulahodenie pre dušu. Tým je útla knižôčka Pomalé skúmanie ticha.

V prvom rade som možno jedna z mála, ktorú udivilo akú postavu si Rothfuss vybral pre napísanie tohto medzi príbehu. V jeho predchádzajúcich knihách bol samozrejme Kvothe ústrednou postavou, ale dokonale vykreslil aj tie vedľajšie. Mohol si vybrať naozaj kohokoľvek. Willa, Simona Felu či Elodina alebo Devi či Denu, ktoré mali v knihách viac priestoru. On si však vybral komplikovanejšiu cestu. Auri bola síce takým tajomným zjavením ukrývajúcim sa v Podsvete, ale celkom som si nebola istá, čo tým príbehom chce čitateľovi ponúknuť. Čuduj sa svete Rothfuss hneď v úvode knihy na moje prekvapenie čitateľa upozorňuje, že ten príbeh nebude niečo, na čo sme u neho ako autorovi obľúbených kníh zvyknutí. V tom úvodnom texte vyznieva jeho príhovor, akoby sa ospravedlňoval verným čitateľom, ktorým sa táto kniha zrejme nebude páčiť.

Kniha je písaná v tretej osobe a hneď na začiatku vás zamrazím, pretože jej chýbal akýkoľvek dialóg, priama reč, proste niečo čo malo na začiatku a na konci úvodzovky. Uvedomila som si to až po nejakej tretej kapitole, že príbeh je vlastne prerozprávaným príbehom. Akoby som čítala rozprávku na dobrú noc, bez zbytočných obkecávačiek hlavného hrdinu. Autor dokázal opísať pocity, myšlienky aj psychické pohnútky bez akéhokoľvek zásahu priamej reči. Už len toto je podľa môjho názoru neuveriteľné. Keď sa však spätne  pozriem na Meno Vetra a Strach múdreho muža, uvedomujem si, že presne toto robil aj v tých knihách, akurát tam to bez priamej reči už nešlo, nakoľko bola o viacerých postavách. Vybavujem si však, že hlavným bodom jeho dokonalého písania boli opisy. Jeho dokonalé opisy... Jeho uveriteľné opisy... Akoby som bola tichý poslucháč - presne to bolo na tých knihách také dobré. A presne preto všetci zbožňujú jeho osobitý štýl. Rothfuss nepotrebuje obrovské zvraty, aby dal knihe to, čomu sa povie príbeh.

Pomalé skúmanie ticha je v prvom rade veľmi dobrý názov. Vystihuje kompletne celú knihu, ako aj hlavnú hrdinku. Auri je veľmi jemné dievča, trošku pomätené, svojrázne a veľmi detailne vie lipnúť na určitých predmetoch, miestach a žije vo vlastnom osamelom svete, kde blúdi z jednej chodby do druhej. Možno som spočiatku bola sklamaná, pretože som mala potrebu z knihy zistiť, ako sa toto útle dievča dostalo do Podsveta. Bažila som mylne po informáciách, ktoré z tejto knihy neprichádzali. Niekde v polovici knihy som si začala Aurin príbeh užívať. Mala zdanlivo jednoduchý život, avšak pociťovala samotu. Samotu však zaháňala do kúta a nepripúšťala si ju. Na jednej strane bola perfekcionistka, na druhej jej stále niečo chýbalo a nevedela kde to uložiť. Akoby bojovala sama so sebou a čakala na deň kedy príde on. Toto všetko a omnoho viac dokázal Patrick Rothfuss opísať v knihe s pár stranami. Dokázal, aby som sa do Auri, ako osoby vcítila a možno hľadala aj v sebe akýkoľvek pocit, ktorý s ňou mám spoločný.

Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každému sa zapáči. nie každý pochopí, čo tým chcel autor povedať a nie každý bude spokojný s jej obsahom. Mne ulahodil a tou zvláštnosťou si ma získal. Kniha je popretkávaná ilustráciami Nate Taylora a krásne dotvára atmosféru. Preklad sa viaže opäť s Michalom Jedinákom a určite nič nepokazím, keď si dovolím tvrdiť, že lepšie by to nepreložil hádam nik. Na záver by som dodala :" Kiežby každý autor tak krásne opísal cestu k tomuto príbehu v záverečnej poznámke. "

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

1 komentár:

  1. Knihu som precitala hned ako vysla a mozem povedat, ze bola ako stvorena pre mna. Strasne sa mi pacila, Auri je moja oblubena postava z Kroniky kralovraha. Ja mozem takychto cudackych ludi a este viac takuto zaujimavu knihu. Urcite sa k nej este neraz vratim. Ocakavala som od nej vela a dostala som este viac :) neviem sa dockat na tretie pokracovanie...

    OdpovedaťOdstrániť