utorok, 31. marca 2015

RECENZIA : Zbohom nevinnosť Cora Carmacková

Ak máte chuť na americkú naivnú romancu, ak práve fičíte na všetkom, čo sa kdesi čo i len obtrelo o názov žánru young adult a pritom nepotrebujete vôbec premýšľať nad nejakou zložitou dejovou líniou, gratulujem vám. Práve ste našli knihu, ktorá sa vám bude páčiť.

Bliss, študentka herectva, rieši vo svojom živote dosť závažnú komplikáciu. Okrem toho, že ešte poriadne nevie, čo bude robiť po škole, naskytol sa jej problém, ktorý chce urgentne vyriešiť a potrebuje k tomu chlapa. Krásna Bliss totiž ešte nikdy nespala s nijakým mužom. Hneď prvý večer, kedy sa odhodlá stretne krásneho sexi muža Garricka s britským prízvukom a chémia na seba nenechá dlho čakať. Noc však dopadne fiaskom, kedy Bliss utečie. Ďalší šok nastane v škole, kedy sa tí dvaja opäť stretnú. Tentoraz však nie v úlohe milenci, ale učiteľ študentka.

Zbohom nevinnosť sa vôbec ničím nelíši od klasických romancí pre mladé dievčatá. Spĺňa všetky kritériá k tomu, aby bola v tomto žánri obľúbenou. Niekto môže povedať, že je to odpad, že ten príbeh je len napodobeninou a naopak niekto sa ho nebude vedieť nabažiť. Toto je predsa kniha, ktorá vyšla v roku 2012. V tom roku vyšli hitovky ako napríklad Prekroč svuj stín, či Beznádejná a dokonca Krásna katastrofa, ktoré boli všade úspešné, nakoľko boli ozaj prvé a otvorili tento žáner široko ďaleko, všetkým čitateľom po svete. Jediná chyba teda je, že tieto knihy nie sú akosi chronologicky vydávané tak ako v Amerike, aj u nás. Možno pred troma rokmi by som ten príbeh zbožňovala, ale akosi mi už príde príliš jednoduchý a príliš podobný všetkým z tohto žánru. Pred tromi rokmi, kedy som podobný typ príbehu vyhľadávala, som skoro každú jednu podobnú knihu  ohodnotila od 70% do 100% úspešne, bohužiaľ trh a ja, je týmito knihami už presýtený a čitateľ potrebuje viac. Viac komplikácií, viac z osobnosti postáv, viac zamotanosti, viac niečoho nového, neokukaného. Niečoho, prečo by som knihu nepustila z ruky nie pre ľahké čítanie, ale kvôli napínavosti, tajomnu, vlastne hocičomu, len aby bol príbeh iný ako tie ostatné.

Cora Carmacková pritom nepíše vôbec zle. Americká literatúra všeobecne čitateľkám na Slovensku ale aj v Čechách sedí. Je to tým prostredím, naivnosťou, romantickým okamihom, ktoré zvyknú v knihe nastať v pravidelných intervaloch. Ono vlastne v tej knihe sa toho deje dosť veľa, pretože od začiatku po koniec ukončí Bliss štúdium a Garrick sa zasa stotožňuje s novým prostredím, keďže sa presťahoval a koniec koncov tiež v minulosti riešil nejaký vzťah, ale zároveň sú tieto detaily zatlačené do úzadia, pretože čitateľ si viac všíma hopkanie vo vzťahu Bliss a Garricka a ako svoj vzťah vyriešia. Viac ako toto vedie autorka do popredia krátkodobé situácie, ktoré  vždy vyvrcholia rýchlym ľúbostným splanutím, alebo násilným vtláčaním hlavnej hrdinky do bodu, kedy ju čitateľ musí ľutovať.

Bliss ako postava, je vtipná mladá slečna, ktorú doteraz zaujímalo len štúdium. Ak malo ísť o chlapov, klapky mala vždy zatlačené aj na očiach a aj na ušiach. Nevidela žiadne sympatie u spolužiakov, ani iných mužov v jej okolí, aj keď sem tam to už muselo byť príliš očividné, keďže nízkym sebavedomím zasa neovplýva. Garrick je veľmi príťažlivý mladý muž a ak sa do niečoho vrhne, len tak od toho neupustí. Obe postavy sú opísané veľmi živočíšne, hlavne vtedy, keď sú v jednej miestnosti. V dejovej línií však postupujú ako sínusoida. Raz je všetko v poriadku a doslova vzápätí je zas problém. Čo sa mi páčilo, že ich autorka priveľmi netlačí do deja, ako napríklad bolo v Krásnej katastrofe, kedy hlavný hrdina bol stalker. Bliss a  Garrickovi nechala aj svoje súkromie.

Zbohom nevinnosť je malá útla kniha, ktorú prečítate za dve hodinky. Žiadne dlhé pasáže opisov, žiadne naťahovanie deja sa nekoná. Autorka hneď zo začiatku vie do čoho ide a chce čitateľa oboznámiť s príbehom na prvých pár stranách. Jednoduchý dej je ideálny na úplné vypnutie a čítanie bez rozmýšľania a navyše s pár vtipnými pasážami, ktoré vyvolajú na tvári úsmev. Žiaľ nič nové v tomto žánri nečakajte. Kniha má pevne vytýčené body, z ktorých z tohto žánru vôbec ničím nevybočuje. Toto tu už bolo. Možno v trošku inom poňatí, ale stále sa točíme v tom istom kruhu románov.

Z recenzný výtlačok ďakujem vydavatľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

pondelok, 16. marca 2015

RECENZIA : Sempre - Navždy J.M. Darhowerová

Na jednej strane dievča, ktoré nikdy nepocítilo slobodu. Od malička pozná len šialené zaobchádzanie, a bitky. Dievča ktoré musí poslúchať na slovo, nezavadzať keď ju netreba a spraviť maximum, aby bol jej pán spokojný. Haven žije aj s matkou v otroctve.
Na druhej strane stojí chlapec, ktorý nikdy nepocítil núdzu a má všetkého dostatok. Nehovorí mu nič rešpekt a zodpovednosť, nieto ešte láska. Všetko sa však mení keď sa ich svety stretnú. Majú títo dvaja šancu?

Celý dej príbehu sa odohráva v jednej organizovanej mafiánskej sieti. Mafiáni si zotročujú ľudí a zaobchádzanie s nimi, je doslova ako s mäsom. Haven nič iné od mala nepozná. Až kým nepríde záchrana v podobe Vincenta DeMarca. Haven je zrazu obklopená luxusom v jeho dome v Durante a zoznamuje sa s jeho dvoma synmi. Rodiaca sa láska medzi Haven a mladším z bratov Carminom, je však najmenší problém.

Darhowerová píše príjemne. To jej uprieť nemôžem. Jednoduché a krátke vety spôsobujú, že má čitateľ pocit, akoby sa text čítal sám. Môžno je to tými americkými hodinami kreatívneho písania alebo čo. Drvivá väčšina amerických autorov totiž píše práve týmto štýlom a aj keď dokáže byť dej naozaj strašný, knihu dokážete prečítať veľmi rýchlo. Ruku na srdce, drvivá väčšina mladých ľudí to už len kvôli tomu písaniu zožerie aj s navijakom.

Kniha je rozdelená úplne klasicky na kapitoly, pričom príbeh celej knihy je dlhodobejší. Prológ čitateľovi približuje, čo Haven ako malé dievča prežila a v podstate je príprava na to, aby sme pochopili jej psychiku. Následne sa dostávame o 10 rokov dopredu.

Sempre - Navždy má klasický úvod, jadro a aj záver, dokonca má v sebe aj neokukaný nový príbeh, ktorý ešte iní autori nestihli toľko rozobrať, ale... Ak čítam knihu, potrebujem sa do nej vžiť. Chcem čo najreálnejšie konania postáv. V tejto knihe však akosi niečo také zlyhalo. Pripadalo mi to celé ako staré argentínske telenovely. Hlavná hrdinka bola príliš naivná, pritom ju autorka vykresľovala ako inteligentné dievča napriek jej minulosti. V určitých momentoch akoby na to autorka zabúdala a veľmi si odporovala. Namiesto toho, aby sa menila plynule počas knihy, to vyznievalo ako veľké skoky v jej správaní. Carmine bol zasa príliš hysterický. V jednom momente bol klasický bad boy, v inom bol roztečený z každého Haveniného kroku. Jeho reakcie boli umelé, nelogické a zbytočne preťahovali niektoré scény v knihe. Striedanie nálad, kričanie a následné uzmierovanie bolo z veľkej časti hlavným ťažným bodom knihy.

Nepáčilo sa mi ani ako vykreslila preskočenie iskry medzi týmito dvoma postavami. Nič... nič... nič... a zrazu ich zasiahol amorov šíp. Verte mi, tá scéna, kedy nastala chvíľa ich vzájomného zblíženia sa, a to vôbec nezľahčujem, vyzerala v mojom ponímaní divne, trápne a klišé je v tomto prípade asi slabé slovo. Ona odpadne a on je zrazu tak zamilovaný, že bez nej nedokáže žiť už ani sekundu. Pritom ju dokáže nechať zmlátenú, smädnú, hladnú a priviazanú k posteli ešte o stranu skôr. WTF??? Nie.... takto sa to určite nerobí pani Darhowerová. Tento príbeh proste išiel z extrému do extrému.

Čo kvitujem je postava Vincenta DeMarca. Jeho oddanosť k rodine a jeho vsuvky v deji, boli spestrením. Paradoxne jeho autorka nechala pre čitateľa dostatočne záhadného a po kúskoch jeho temné tajomstvá odkrývala počas celej knihy. Mafiánska sieť bola tiež veľmi dobre prešpekulovaná. Všetky tie mafiánske vzťahy ku kápovi, to ako chceli koho toho zverbovať do rodiny, či obyčajné vsuvky mafiánskych zvyklostí, boli dobre zvládnuté. Strašná škoda až prílišného oddaniu sa dvom hlavným postavám a veľmi intenzívneho pojatia ich vonkajším prejavom. Keby autorka až tak netlačila na pílu, bolo by to oveľa lepšie. Sempre - Navždy je aj napriek ohlásenému pokračovaniu ukončená bez otvorených myšlienok a tým pádom sa vyhýbame aj momentu, že niečo nebolo dopovedané. Kniha z tohto žánru, bola vyslovene priemerná. Čítala sa dobre, sem tam som sa zasmiala nejakému klišé, ale neohúrila ma natoľko, aby som ju zobrala do rúk opätovne. S prehľadom si ju prečíta každá čitateľka pred spaním ako "nočnostolíková" kniha.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

utorok, 10. marca 2015

Súťaž o Päťdesiat odtieňov sivej ukončená


Dobojované a už viem mená výhercov o super ceny Päťdesiat odtieňov sivej. Len tak medzi rečou, ste mali samozrejme super úžasné odpovede na moju podotázku vo formulári. Zhrniem odpovede hneď v niekoľkých bodoch :

Prečo si myslíš, že práve Päťdesiat odtieňov sivej sa stal svetovým bestsellerom?
1. Pretože Christian Grey je sexi
2. BDSM v knihe? Juch
3. Pretože Christian Grey je tajomný a sexi
4. Poriadny prídel erotiky
5. Pretože Christian Grey je tajomný a sexi a ešte aj totálny stalker
6. Naivita Anastasie je chytľavá :D
7. Proste Christian je borec 

1. Miesto

MONIKA
/ e-mail začína dono.......monika@gmail.com /

2. Miesto

Ivka Pavolková 
/e-mail začína Iva...@azet.sk /

3. miesto

Foxy
/e-mail začína d.les.......@centrum.sk /

Baby gratulujem. Píšem Vám každej práve teraz e-mail

utorok, 24. februára 2015

RECENZIA : Pomalé skúmanie ticha Patrick Rothfuss

" Poviem vám príbeh o príbehu. Pretože rozprávanie príbehov mám v krvi. "

Kronika kráľovraha sa zatiaľ skladá z dvoch kníh - Meno Vetra a Strach múdreho muža. Obe knihy sú bichle a tí, čo ich čítali s čistým svedomím môžu povedať, že aj napriek enormnému počtu strán, sa nevedeli príbehu nasýtiť. Kým Patrick Rothfuss píše tretí a záverečný diel trilógie ( teda pevne dúfam, že mi neurobí v najbližšom čase nejaký obrovský šok ), pripravil pre verných čitateľov ulahodenie pre dušu. Tým je útla knižôčka Pomalé skúmanie ticha.

V prvom rade som možno jedna z mála, ktorú udivilo akú postavu si Rothfuss vybral pre napísanie tohto medzi príbehu. V jeho predchádzajúcich knihách bol samozrejme Kvothe ústrednou postavou, ale dokonale vykreslil aj tie vedľajšie. Mohol si vybrať naozaj kohokoľvek. Willa, Simona Felu či Elodina alebo Devi či Denu, ktoré mali v knihách viac priestoru. On si však vybral komplikovanejšiu cestu. Auri bola síce takým tajomným zjavením ukrývajúcim sa v Podsvete, ale celkom som si nebola istá, čo tým príbehom chce čitateľovi ponúknuť. Čuduj sa svete Rothfuss hneď v úvode knihy na moje prekvapenie čitateľa upozorňuje, že ten príbeh nebude niečo, na čo sme u neho ako autorovi obľúbených kníh zvyknutí. V tom úvodnom texte vyznieva jeho príhovor, akoby sa ospravedlňoval verným čitateľom, ktorým sa táto kniha zrejme nebude páčiť.

Kniha je písaná v tretej osobe a hneď na začiatku vás zamrazím, pretože jej chýbal akýkoľvek dialóg, priama reč, proste niečo čo malo na začiatku a na konci úvodzovky. Uvedomila som si to až po nejakej tretej kapitole, že príbeh je vlastne prerozprávaným príbehom. Akoby som čítala rozprávku na dobrú noc, bez zbytočných obkecávačiek hlavného hrdinu. Autor dokázal opísať pocity, myšlienky aj psychické pohnútky bez akéhokoľvek zásahu priamej reči. Už len toto je podľa môjho názoru neuveriteľné. Keď sa však spätne  pozriem na Meno Vetra a Strach múdreho muža, uvedomujem si, že presne toto robil aj v tých knihách, akurát tam to bez priamej reči už nešlo, nakoľko bola o viacerých postavách. Vybavujem si však, že hlavným bodom jeho dokonalého písania boli opisy. Jeho dokonalé opisy... Jeho uveriteľné opisy... Akoby som bola tichý poslucháč - presne to bolo na tých knihách také dobré. A presne preto všetci zbožňujú jeho osobitý štýl. Rothfuss nepotrebuje obrovské zvraty, aby dal knihe to, čomu sa povie príbeh.

Pomalé skúmanie ticha je v prvom rade veľmi dobrý názov. Vystihuje kompletne celú knihu, ako aj hlavnú hrdinku. Auri je veľmi jemné dievča, trošku pomätené, svojrázne a veľmi detailne vie lipnúť na určitých predmetoch, miestach a žije vo vlastnom osamelom svete, kde blúdi z jednej chodby do druhej. Možno som spočiatku bola sklamaná, pretože som mala potrebu z knihy zistiť, ako sa toto útle dievča dostalo do Podsveta. Bažila som mylne po informáciách, ktoré z tejto knihy neprichádzali. Niekde v polovici knihy som si začala Aurin príbeh užívať. Mala zdanlivo jednoduchý život, avšak pociťovala samotu. Samotu však zaháňala do kúta a nepripúšťala si ju. Na jednej strane bola perfekcionistka, na druhej jej stále niečo chýbalo a nevedela kde to uložiť. Akoby bojovala sama so sebou a čakala na deň kedy príde on. Toto všetko a omnoho viac dokázal Patrick Rothfuss opísať v knihe s pár stranami. Dokázal, aby som sa do Auri, ako osoby vcítila a možno hľadala aj v sebe akýkoľvek pocit, ktorý s ňou mám spoločný.

Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každému sa zapáči. nie každý pochopí, čo tým chcel autor povedať a nie každý bude spokojný s jej obsahom. Mne ulahodil a tou zvláštnosťou si ma získal. Kniha je popretkávaná ilustráciami Nate Taylora a krásne dotvára atmosféru. Preklad sa viaže opäť s Michalom Jedinákom a určite nič nepokazím, keď si dovolím tvrdiť, že lepšie by to nepreložil hádam nik. Na záver by som dodala :" Kiežby každý autor tak krásne opísal cestu k tomuto príbehu v záverečnej poznámke. "

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

pondelok, 23. februára 2015

SÚŤAŽ Knihománia má 4 roky !!!

Štyri roky... Fúha. Celkom pekné číslo má tá Knihománia však? No a toto moje škôlkárske dieťa už prešlo zmenami, všakovakými recenziami a článkami. Blogovanie je proste super oddych a spojené s knihami, perfektný koníček. Zatiaľ čo som vždy so všetkým sekla ako napr. behanie / hádam sa k tomu vrátim /, cvičenie / nemám proste silu sa prinútiť/, štrikovanie a hačkovanie, či pečenie alebo hranie všelijakých PC hier :D, čítanie kníh a blogovanie je niečo, čo sa mi asi nikdy nezunuje.

Knižných blogov je teraz už nad mraky a je úžasné sledovať od tých začiatkov, kedy nás bolo naozaj len pár, ako sa to rozrastá a koľko ľudí má rovnaký koníček a spoločný záujem. Jasné, že už nie je toľko času, ako som mala na začiatku a nedá sa pridávať článok či recenzia každý deň. Keď si už ale k blogeru sadnem a niečo zo seba vylúdim, je to fajn relax. Za štyri roky sa mi neskutočne premnožili knihy a napriek novej knižnici sa celkom tlačia v našej obývačke. Prešla som viacero žánrov a nemôžem povedať, že by som mala nejaký naozaj vyhranený.

No a narodeniny by som chcela osláviť práve s čitateľmi, ktorí Knihomániu čítajú a sú jej stále verní. Inak veľmi dobrý pocit, keď mi niekto okomentuje článok či recenziu, keď si niekto naozaj kúpi knihu, lebo som ho recenziou presvedčila a následne mi napíše, aký je rád, že tú knihu má. Teší ma keď niekomu urobím radosť knihou zo súťaže, alebo mu zodpoviem na otázky z e-mailu.

No a čo by to boli za narodky, keby som neusporiadala opäť nejakú súťaž však? Tento krát som sa rozhodla pre niečo veľmi aktuálne. Fifty shades of Grey otriasla najprv knižným svetom a teraz sa ľudia doslova zbláznili a kiná sú preplnené. Všetci bažia vidieť Anastasiu a Greya v akcií na filmovom plátne. Preto som si povedala, že práve súťaž s Päťdesiatimi odtieňmi sivej bude veľmi lahodiť nejednej duši.



Na obrázku môžete vidieť o čo sa bude súťažiť. Kniha Päťdesiat odtieňov sivej + diáre + náramky a odznaky.
Pohľad na odznaky a náramky z bližšia :

Kniha je v mäkkej väzbe a ako inak s filmovou obálkou. Inak tie odznaky sú strašne milé a ten náramok je fakt dobrej farby. Všimnite si " Laters, Baby ". Dokonalé :D.

Súťaž bude otvorená  pre Čechov aj Slovákov od dnes 23.2.2015 do 8.3.2015. Hlavný výherca získa knihu s náramkom, odznakom a diárom a ostatní dvaja si podelia ostávajúce náramky s diármi a odznakmi. Myslím, že môže byť...

Jediné čo treba urobiť, aby ste sa zapojili do súťaže, je  zaregistrovať sa do súťažného formulára. Hor sa do toho :) Za ceny ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.


streda, 4. februára 2015

RECENZIA : Kráľovná Tearlingu Erika Johansenová

Čierna mágia, ľudia na vysokých postoch v spleti peňazí a intríg vládnu Tearlingu. S tým je však koniec. Kelsa, dievča s jazvou a tajomným náhrdelníkom, dosiahla vek devätnásť rokov. Je možné aby to sa to dievča, ktoré nepozná nič o svojej krajine a ani o ľude v ňom žijúce, posadilo na trón? A čo je najdôležitejšie, " Ak prežije, stane sa legendou..."

Kráľovná Tearlingu je kniha, o ktorej som síce počula, no nemala som tendenciu vracať sa k informáciám o jej vydaní a nejak som neprahla po jej prečítaní. Bola som zvedavá, ale  nebol okolo toho dostatočný vzruch na to, aby som si o nej zisťovala niečo viac. Vedela som len to, že to bude nejaká fantasy. Preto som teraz naozaj milo prekvapená, čo za príbeh to na mňa vybehol v plnej kráse.
Kelsa je vychovávaná vo vyhnanstve a hlavne preč od ľudí, ktorí by ju najradšej vymazali z povrchu zemského. Jej matka kráľovná Elyssa je mŕtva a práve Kelsa má vo svojich devätnástich rokoch nastúpiť ako následníčka na trón. V ten večer ju odvádzajú do kráľovstva, ale nebude to také ľahké. V pätách má nielen svojho strýka, ale aj Červenú kráľovnú. V tom momente je vlastne každý jedinec v celom kráľovstve presvedčený, že Kelsa na trón ani nedôjde a už vôbec ju nestihnú ani korunovať.
Kelsa je plná obáv a neverí ani sebe samej, či by vôbec dokázala panovať kráľovstvu, ktoré ani nepozná. Je však silná a čoraz bližšie sú ku kráľovstvu, je presvedčená, že práve ona musí napriek všetkým okolnostiam stáť nohami pevne pri zemi. Musí si uvedomiť komu môže a komu nemôže veriť. Postupne však všetko vypláva na povrch.

Kráľovná Tearlingu je malá útla kniha, s ešte menším písmom vo vnútri. Je rozdelená na tri časti a úvod každej začína úryvkami z historických kníh Tearlingu. V kapitolách sa strieda rozprávanie hneď niekoľkých postáv, v závislosti od momentu, ktorý čitateľ potrebuje vedieť ako nasledujúci a aby sa príbeh nezlieval dokopy. V knihe je hlavná hrdinka spočiatku ustráchaná a neverí si, ale postupom času začína na svojej odvahe pracovať a stáva sa čoraz priebojnejšou. Páčil sa mi nenútený štýl autorkinho písania. Zbytočne totiž príbeh neťahala z extrému do extrému. Kniha bola plná vedľajších postáv a popravde, ani nie je šanca na všetky si spomenúť. Tie dôležité ale zarezonujú v hlave a dá sa v tomto množstve orientovať. Výborne vykreslené boli intrigy, kto vlastne stál za kráľovnou a veril jej a kto bol zradca.
Nečakajte ani žiadne urputné boje. Myslím si, že je ich naozaj len pár menších ale zvratovo dôležitých. Jediné poriadne vygradovanie deja, bolo v podstate až na konci, ale na to sa oplatilo čakať. Taktiež nečakajte žiadne lovestory. Síce jeden náznak tam je, ale určite v tom nečakajte ťažného koňa príbehu. Ten bol niekde úplne inde. Ďalším plusom je určite zakomponovanie mágie a čo by to bolo za príbeh, keby tam nebolo aj nejaké to rúško tajomstva? Po prečítaní určite ostalo veľa nevypovedané a úplne všetko nebolo vysvetlené, takže je celkom logické nám to autorka chce kúskovať.

Johansenová má výborný štýl písania a vidno, že ešte má čo povedať. Čo sa mňa týka, bola som naozaj prekvapená, aká dobrá kniha sa z toho vykľula a ak niekedy vyjde druhý diel, určite si ho nenechám ujsť. Kráľovná Tearlingu je nielen pre mladých čitateľov. Miesto si nájde určite v širšom obecenstve.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavatľstvu Ikar a môžete si ju kúpiť tu.

piatok, 30. januára 2015

RECENZIA : Metalurg / Pomstitelia 1/ Brandon Sanderson

Keby nastala na svete katastrofa a dala by niektorým ľuďom do vienka super schopnosti, boli by superhrdinovia alebo zloduchovia? Myslíte si, že ľudia by také schopnosti využívali len na dobré skutky? Tak v tom prípade ste na omyle dámy a páni,a to minimálne s touto knihou. Brandon Sanderson vymyslel opak tých dobrých ale pritom veľmi podobných X-menov.

Desať rokov dozadu nastala katastrofa a niektorí ľudia zrazu nadobudli veľkú silu. Paradoxne to nie sú superhrdinovia, ale superzločinci, ktorí vládnu svetu. A potom sú tu tí dobrí "Pomstitelia", ktorí Epikov likvidujú. Ale ako zlikvidovať niekoho, kto je niekoľkonásobne silnejší a vie vás zašliapnuť ako mravca? Aké jednoduché - stačí nájsť Epikovu slabinu.

Videl som Metalurga krvácať.

Ten Metalurg, ktorý vládne mestu nazvanom Newcago. Ten Metalurg, ktorého sa všetci obávajú, pretože dokáže všetko premeniť na oceľ. Okrem toho má pod sebou niekoľkých mocných epikov a tak je vraj neporaziteľný.

Hneď v úvode by som začala perfektne napísaným prológom. Ten mi mnoho vysvetlil a kompletne som si prešla Davidove spomienky na onen deň, kedy stál zoči voči Metalurgovi. Kvitujem teda hneď úvod, pretože ten je na knihe najdôležitejší a dokázal ma vtiahnuť do deja.
Príbeh mal tendenciu byť v jednom kuse akčný. Jedna scéna za druhou "bum bum", streľba, "bum bum", potom krátka prestávka a zasa prestrelka. Všetky miesta v knihe boli doslova nabité akciou a nie som sama, ktorá si vie tento príbeh predstaviť práve na filmovom plátne. Niekedy mi to prišlo, akoby som naozaj čítala o trochu viac opísaný scenár k akčnému filmu alebo komix. Sanderson opisuje obyčajného chlapca, bez zbytočných obkľúk ho zasadí priamo do najnebezpečnejších scén a nechýba ani láska. Láska samozrejme len tak na okraj, aby zbytočne neťahala do nudy.
Práve naopak. Sanderson sa snažil upútať teenegerov do poslednej vety. Bolo to z tej knihy neskutočne cítiť.

"Zbrane nechajte tu," odvetil vodca skupiny. "Potom môžete ísť ďalej."
"To je nelogické," odpovedal Abraham. "Ak chcete naše zbrane, vyplýva z toho, že máme väčšiu palebnú silu ako vy. V prípade súboja by ste prehrali. Chápeš? Takže vaše zastrašovanie nezaberá."
"Je nás viac, kamarát," pokračoval stále miernym tónom neznámy. "A sme ochotní položiť život. Aj vy?


Metalurg plynie pekne postupne, vyznačuje sa jednoduchým autorovým písaním a zbytočne nezaťažuje mozog hlbokými myšlienkami. Kniha je popretkávaná príbehom spred a po katastrofe a čitateľ sa postupne dozvedá, ako je to s Epikmi a ako s Pomstiteľmi. Opisy situácií sú vierohodné a čitateľ sa s nimi vie stotožniť a predstaviť si ich. Ak toto je kniha, ktorú mnohí čitatelia označujú len ako oddychovku od Sandersona, som pripravená prečítať si od tohto autora aj ostatné knihy.
Kniha nie je majstrovské dielo, ale číta sa sakra dobre. Okrem toho musím určite vyzdvihnúť skvelý design knihy. Nádherne spracovaná obálka a vo vnútri je to ešte lepšie.